Rudolf Janák

Rudolf Janák

 

Na čem právě pracujete?

Terárium sa môže javiť ako umelý objekt s kúskom živého. Skutočnosť väznená v uzavretom priestore ako naše odcudzenie sa od prírody a neustála devastácia vlastnej prirodzenosti. Každý priestor je však príležitosťou a určitým stupňom voľnosti. Pre mňa je “terárium” symbolom ohraničeného sveta vlastných skúseností a určitým výkladom poznania, ktorý má tendenciu neustále sa transformovať a vyvíjať v závislosti na danom priestore a čase. Obrazy postáv a zvierat sú v prenesenom význame len archetypálnou pamäťou, ktorá je vsadená do vykonštruovanej a pustej krajiny. Surreálnosť obrazov je podmienená samotným základom mojej imaginácie, ktorú formujem svojvoľne a bez predsudkov k danej téme. Vedomým použitím princípu vrstvenia rôznych východísk (spomienky, staršie skice, fotogra?e) hľadám vlastnú identitu. Neprekonateľná túžba v procese hľadania odzrkadľuje moju prirodzenosť, ktorá sa ukazuje v napätí svojich možností
a stáva sa tak hmotnou vecou vo vzťahu spontánnosti a tvaru vyobrazovaného priestoru. Práve preto u mňa “terárium” nepojednáva o priestorovom väzení, ale o vedomej voľnosti, a to vo všetkých štruktúrach, forme i obsahu. O sebaurčujúcej slobode, ktorá nepodlieha
manierom súčasnosti. Nejedná sa o povrchné klišé, ale o vlastné zážitky, ktoré priamo súvisia s mojím bojom s rakovinou. Je to prirodzený vzťah medzi skúsenosťou a vnímateľným poznaním. Tento proces hľadania pojednáva o rôznych možnostiach zobrazenia “prežitého”. Vizualizujem tak vlastné emočné napätie v danom čase. Spojením abstraktnej formálnosti s reálnou skutočnosťou vzniká prirodzená spoveď, ktorá nie je len bezbrehou estetizáciou každodennosti, ale i zrkadlom mňa samotného. Výber obrazov je z posledného obdobia (od roku 2016 po súčasnosť) a de?nuje moje subjektívne “terárium”, môj uzavretý svet pocitov a myšlienok, ktoré až terapeutickým spôsobom prenášam na plátno, preglejku či papier. Rukopis je odrazom fyzickej sily a vnáša tak do jednotlivých obrazov danú rozmanitosť. Toto priznanie nesmeruje k ľútosti pozorovateľa, ale má za úlohu poukázať na odlišnú skúsenosť každého z nás.